beletria

Pán Trstenský v rozhovore na portály aktuality.sk hovorí, že nie je kritický voči súčasnej vláde na Slovensku, lebo chce meniť ľudí zvnútra. V cirkvi je však mnoho ľudí, ktorí sú stúpencami proputinovskej organizácie Brat za Brata, mnohých konšpiračných webových stránok, ktoré hlásajú autoritársku, nedemokratickú ideológiu, snažia sa o rozširovanie ruského agresívneho imperializmu ďalej do Európy, a pri tom sa odvolávajú na tradičné kresťanské hodnoty, robia zo seba bohabojných kresťanov, zdôrazňujú úctu k Panne Márii, všetko účelovo, aby mohli zviesť čo najviac kresťanov. Voči takýmto sa treba ozvať priamo, otvorene a verejne. Meniť zvnútra možno vždy len zopár ľudí, s ktorými sa človek denno-denne stretáva a dáva im svoj príklad. Biskupi majú v zmysle svojej služby spoločenstvu veriacich jasne vyjadriť nebezpečenstvo, hrozbu, ktorá plynie z príklonu mnohých kresťanov k organizáciám ako Brat za brata, ktoré preukázateľne spolupracujú so súčasným Ruským vládnym režimom. Nepomôžu také reči, že chceme to vnútorne prekvasiť, pokiaľ absentuje jasné verejné odmietnutie v tejto veci.  

Nie je vhodné nechať sa fotiť, keď sa človek modlí a prosí o odpustenie, tobôž vtedy, keď sa modlí bosý a tvárou k zemi ako pán Trstenský. Ide predsa o veľmi osobný akt, ktorý sa na fotenie vôbec nehodí. Že tak robil Ján Pavol II, nie je argument. Kto chce byť vtedy fotený a má dokonca záujem na tom, aby sa to dostalo do médií, až príliš pripomína zákonníkov a farizejov, ktorí sa presne rovnako radi nechávali vidieť v zbožných pozíciách, za čo si od Ježiša vyslúžili tvrdú kritiku. Alebo pána Trstenského fotili bez jeho vedomia, keď sa modlil, ležiac na zemi? Zrejme nie. Dobre teda, takto sa vykoná maximum pre to, aby sa vytvoril pekný dojem, že vedenie cirkvi na Slovensku odmieta kolaboráciu cirkvi so zlomocou, čo sa presne Jozefovi Tisovi stalo, no zároveň sa tak nevykoná nič pre to, aby k tomu opäť nedošlo. Bolo by lepšie, keby to bolo v opačnom garde. Nie pre vonkajší dojem a zasa len preto, aby sa zlepšil image cirkvi, aby cirkev na Slovensku bola čo najlepšie nalíčená, ale nič preto, aby bola skutočne čistejšia a nielenže nekolaborovala so zlomocou, ale ani nemlčala tvárou tvár zlomoci. Chápem a rešpektujem, že KBS (Konferencia biskupov Slovenska) je na strane konzervativizmu a prevažne má odpor k liberalizmu a progresivizmu, aj keď sa väčšinou takto priamo k tomu nevyjadruje. No na Slovensku už nejde o takýto spor, ale o čosi zásadnejšie: ide o to, či sa prikloníme v celkovom spoločensko-politickom nastavení k agresívnej moci vlády súčasného Ruska, alebo budeme patriť do tej časti Európy, kde je aspoň aký-taký priestor pre budovanie slušnosti a demokracie. KBS teda už nemôže byť jednoducho ticho voči tomuto konfliktu, ktorý na Slovensku teraz prebieha, lebo to rozhoduje o budúcom osude ďalších generácií, podobne, ako keď sa v roku 1948 dostali k moci komunisti. Pokiaľ sa KBS tvári, že je len nestranným pozorovateľom tohto diania, hoc sa zásadným spôsobom v najvyššej politike deformuje pravda, spravodlivosť, zákony, tak buď nič nepochopila, alebo je ticho z nejakých zištných dôvodov. Možno aj preto, lebo vláda prostredníctvom rôznych spriaznených osôb sa vyhráža v anonymných e-mailov, zastrašuje, sankcionuje, monitoruje, kriminalizuje ľudí väčšinou z liberálneho spektra – tu si vytvorila teraz triedneho nepriateľa, podobne ako Jozef Tiso si svojho času vytvoril obraz nepriateľa pre Slovákov v Židoch. Takže teraz sa zo strany vládnej moci brojí proti liberálom a LGBT menšine, čo KBS asi veľmi neznepokojuje, lebo veď ony nepatria k jedným ani druhým.  

Tie aktivity, ktoré by sa mali robiť súkromne (modlitba, odprosenie), robí pán Trstenský verejne, a naopak tie aktivity, ktoré by sa mali robiť verejne (priame, adresné, nie všeobecné a abstraktné kritické slovo autority cirkvi voči jednotlivcom, skupinám a organizáciám), aby nimi mnohí kresťania neboli zvedení na morálne scestie, čo v mnohých prípadoch, žiaľ, sú, napr. v prípade organizácie Brat za brata, mlčí a hovorí o tom, že to chce vnútorne prekvasiť a dávať osobný príklad. Problém je ale v tom, že v prípade takéhoto zvedenia na scestie sa nedá obísť jasné, konkrétne vyhlásenie KBS voči takýmto vlkom, prezlečených za ovce. Ak sa tak nestane, KBS bude musieť prevziať spoluzodpovednosť za to, že mnohí katolíci sa dostávajú do radov skupín a organizácií, ktoré v konečnom dôsledku podporujú agresívnu zahraničnú politiku súčasného Ruska, ktorá pácha genocídu na ukrajinskom národe, tento bratovražedný a do Neba volajúci hriech, no vedie aj hybridnú vojnu voči Európe, snaží sa aj v mnohých štátoch Európy vyvolať chaos, nejednotu, nepokoje.       

Nech už mal pán Trstenský v hlave akýkoľvek motív, keď prosil o odpustenie, tak či onak, nič sa nezmení k lepšiemu a znova dôjde k tragédii, pokiaľ sa na Slovensko vráti diktatúra a totalitný štát, ako tomu bolo za Jozefa Tisa. K novej diktatúre Slovensko práve smeruje a pán Trstenský sa k tomu nemôže vyjadriť, lebo podľa vlastných slov „sa necíti kompetentný kritizovať vládu.“ Zaujímavé, že svojho času sa Rudolf Baláž cítil byť kompetentný kritizovať vládu Vladimíra Mečiara a jeho osobne. Mal lepšie znalosti z kresťanskej etiky alebo morálnej teológie ako pán Trstenský? Alebo mal len väčšiu odvahu, a preto dokázal byť viac hrdina na rozdiel od pána Trstenského, viac pripomínať starozákonných prorokov, ktorí to teda vedeli pekne nasekať vtedajším skazeným vládcom. Avšak na to treba okrem odvahy a odhodlania cítiť aj neznesiteľný morálny odpor k tomu, čo vládcovia, mocní tohto sveta robia. Na to treba dať v prípade nutného konfliktu medzi rôznymi benefitmi, ktoré vedia poskytnúť mocní tohto sveta aj cirkvi, a na druhej strane službe pravde a spravodlivosti, prednosť tomu druhému, a to aj za cenu nepohodlia, konfliktov, vyhrážok, prenasledovania zo strany zlomoci. Pán Trstenský popiera akékoľvek finančné výhody pre cirkev zo strany terajšej vlády, hoci dobre vie (alebo by aspoň mal vedieť, pokiaľ nie je naivný), čo všetko by vláda mohla urobiť cirkvi, keby sa jej tvrdo kriticky postavila do cesty. Tu zďaleka nejde len o finančné výhody, ale napríklad o odpočúvanie, výhražné e-maily, vypustené pneumatiky a mnoho ďalších príkorí, ktoré zažívajú takí odporcovia ako napríklad psychiatri Jozef Hašto a Anton Heretik po tom, čo napísali premiérovi kritický list a navrhli mu odstúpenie. Z cirkvi možno vyzdvihnúť napríklad kňaza Tomáša Halíka. To sú pre mňa súčasní morálni hrdinovia, keďže dokážu podstúpiť rôzne ústrky a príkoria v službe pravde a občianskej spravodlivosti. Neskrývajú sa za to, že sa necítia kompetentní kritizovať premiéra, pretože to, v čom ho kritizujú, je predovšetkým únos právneho štátu a postupné vytváranie centralizovanej diktatúry ako za čias komunizmu. Pán Trstenský by mal pochopiť, že tu nejde o kritiku nejakého predraženého obstarávania zo strany štátu, ale o niečo ďaleko zásadnejšie a rozsiahlejšie, čo predurčí spôsob života na ďalšie generácie vrátane cirkvi. Takže vyhovárať sa na neodbornosť a nedostatok informácií tu neobstojí, rovnako reči o vnútornom prekvasení nestačia, keď to, o čo tu teraz na Slovensku ide, je jednoducho to, či Slovensko bude ako za komunizmu Ruským satelitom a opäť v područí totalitnej moci alebo budeme slobodní a žiť v demokracii. Preto sú toľkí ľudia na námestiach, lebo správne cítia, že sa hrá o osud ďalších generácií, preto sa mnohí Slováci už zo Slovenska vysťahovali. V tomto kontexte reči pána Trstenského, že on predsa nie je kompetentný kritizovať vládu, pôsobia nevierohodne. Je možné, že sám tomu skutočne verí, že sa nebude kriticky vyjadrovať na adresu premiéra preto, lebo nemá dostatok informácií, hoci jeho príklon k politike imperialistického Ruska je jasný, no je možné aj to, že skutočnými dôvodmi jeho mlčania sú celkom iné motívy a dôvody, ktorých rozhodujúce a hlavné pôsobenie si nechce celkom pripustiť: vedomie toho, že mnohí katolíci vrátane biskupov podporujú súčasnú vládu na Slovensku, vyhnutie sa nepríjemným dôsledkom tejto kritiky zo strany vlády, ktoré musia znášať skutoční morálni hrdinovia ako napríklad páni Hašto a Heretik, teda pohodlnosť, nedostatok odvahy, strach, skrátka antiprorocký duch. Pán Trstenský sa ale v rozhovore pre aktuality.sk vyjadril v tom zmysle, že teraz je iná doba ako vtedy, že sú iné pomery pre cirkev. To áno, ale práve to podstatné sa nezmenilo: že stále vo svete máme politickú zlomoc a na druhej strane by mali byť tí, ktorí sa proti nej musia priamo a adresne postaviť. A nie takými tautologickými rečami, že agresia je agresia, korupcia je korupcia. Pozná pán Trstenský niekoho, kto by to popieral? Vlastne sa to ani nedá popierať, keďže ide o tautologické vyjadrenie. Napriek tomu to v rozhovore pre aktuality.sk prízvukoval, ako keby takýmto vyhlásením dal jasne najavo, že stojí proti morálnemu zlu. Toto už je fakt námet na satiru. Prečo? Tak hlavne treba povedať, kto je agresívny a kto korumpuje, konkrétne kto (!), voči komu, že by mal byť vinníci potrestaní a poškodení odškodnení. Ale KBS sa už dlhé desaťročia potom, ako biskup Baláž odišiel, vyjadruje smerom k verejnému životu len v príliš abstraktných a bezzubých formuláciách, pri ktorých mocní tohto sveta len mávnu rukou: sme za mierové riešenie konfliktu, odmietame jeho násilné riešenie, sme za ochranu života od počatia, sme proti gender ideológii. Avšak prečo potom aj nie výslovne a adresne proti agresívnej politike Ruska a proti všetkým na Slovensku sa už dlhší čas veľmi rozmáhajúcim sa spoločnostiam aj webovým stránkam, ktoré sa zaštíťujú kresťanskými hodnotami a naratívmi, aby mohli čo najviac kresťanov zviesť od demokracie k diktatúre. Alebo niektorým biskupom s ich antiliberálnym postojom ako predovšetkým pán Orosch, Galis Stolárik, Haľko, Chovanec, Zvolenský, Bober, Judák viac oslovuje antiliberálny spoločensko-politický systém, kde sa vytvorí premiérom sľubovaná hrádza proti liberalizmu a progresivizmu, kde bude mať cirkev mnohé spoločenské výhody ako má pravoslávna teraz v Rusku? Najväčšiu mieru zodpovednosti v rámci KBS, ako vedia dobre informovaní, za nekritické a pred Bohom odporné tichošlapkovanie voči premiérovi Ficovi nesie biskup Judák. Takže aj tu je ten pes zakopaný. Kvôli tomuto uvedení biskupi nebudú kritizovať premiéra, aj keď sa bratríčkuje so strojcom genocídy ukrajinského národa. Fuj! Zrada zásad kresťanskej etiky: ťažký hriech mlčania pri hriechu iných, zvlášť vysoko postavených v spoločnosti, prípadne dokonca zastávania hriechov týchto zlomocných. Nechcela by som zomrieť v týchto hriechoch. Takéto hriechy môžu byť odčinené len protičinmi, ktoré ich v rámci verejného a politického života vyvážia, nielen spoveďou. To by bolo veľmi jednoduché a lacné, hoc svedomie tomu rado uverí a prepadne sebaklamu.

Zdá sa, že prišiel čas na delenie duchov. A aj v KBS sa duchovia delia, minimálne už od čias pána Srholca a Bezáka sa istý čas delia. Takže to ticho zo strany KBS zoči-voči politickej zlomoci by nemalo byť prekvapivé. Gesto pokánia pána Trstenského, ktorý predsa len má aspoň trošku väčší morálny kredit ako uvedení biskupi, koleso KBS, ktoré sa v mnohom zle krúti, veľa nezmení. Skôr len zakryje pasívnu kolaboráciu so zlomocou v cirkvi. Je to nedostatočné, lebo pán Trstenský, hoc prosil o odpustenie, čo bolo správne a morálne chvályhodné, aj keď to nemal robiť pred fotoaparátmi, vôbec som sa nevšimla, že by sa zmienil k tomu, že vinníci by mali byť potrestaní a poškodení odškodnení. Alebo v prípade deportácie Židov zo Slovenska počíta s tým, že už nežijú? Príliš dlho sa čakalo na takéto mea culpa. Bude sa aj v prípade biskupa Bezáka tak dlho opäť čakať, kým sa mu neospravedlnia predovšetkým za to, že vplyvní ľudia v cirkvi na Slovensku, konkrétne Ján Sokol, mali eminentný záujem na tom, aby bol odvolaný a cez rôzne vplyvné kanály a osoby dokázali pošpiniť jeho obraz, nahádzať na neho nezmysli, ktoré sa potom dostali až pred Benedikta XVI? Ospravedlní sa možno raz o nejakých 50 rokov cirkev aj za to, že snaha o odvolanie Bezáka išla z istých kruhov v slovenskej cirkvi a že za tým boli aj osobné antipatie k pánovi Bezákovi, neprajnosť, závisť voči jeho charizme, snaha zahladiť nekalé finančné toky v trnavskej diecéze? Nebude už trošku neskoro? Zas nebude možné nikoho potrestať a nikoho odškodniť, ale bude možné sa tváriť, že sme v tej našej cirkvi predsa len trošku lepší, lebo vieme aspoň prosiť o odpustenie, aj keď všetci zainteresovaní sú už na onom svete. Od cirkvi však čakám trošku viac. Predovšetkým by si najmä v KBS mali uvedomiť, že hodnota všetkého toho obradného a ceremoniálneho cirkevníctva vrátane nejakých silných a až príliš viditeľných gest pokánia sa meria podľa toho, čo títo ľudia urobia v kritických situáciách,  napr. vtedy, keď budú konfrontovaní s politickou zlomocou, či dajú prednosť falošnému pokoju v cirkvi, ktorý je Bohu tak protivný, alebo sa za cenu vlastného pohodlia a možno aj veľkých obetí zachovajú ako hrdinovia, podobne ako starozákonní proroci. Pokiaľ tvrdia, že teraz je už iná doba, a že takto to už v cirkvi nejde, len si tým sami pred sebou zakrývajú to, čo by malo byť ich morálnou povinnosťou. Je nevhodné, keď biskupi zo seba zhadzujú ťažké bremená, lebo veď nežijeme pred 2500 rokmi, no laikom už žiadne bremená nezhodia, napríklad, pokiaľ ide o prijímanie sviatostí pre rozvedených. Ak si myslia, že takýmto jednostranným a nevyváženým postojom sa dá budovať jednotná cirkev, sú na veľkom omyle. Nech sa preto KBS nečuduje, prečo hlavne mnohí mladí ľudia odchádzajú z Katolíckej cirkvi. Má na tom leví podiel.   

Rozhodnutie biskupa kritizovať adresne a verejne nejakého politika zaiste nie je jednoduché. Nie je to jednoduchá voľba, no evidentne KBS, nielen pán Trstenský, k nej duchovne nedorástli. Už si vybrali, to ticho, ktoré nahráva zlomoci, ktoré je pre ňu výhodné, ticho, pri ktorom si zlomoc tak dobre mastí ruky. Avšak ako píše D. Bonhoeffer, ktorý na rozdiel od Trstenského pochopil, že „mlčanie v prítomnosti zla je samo o sebe zlé. Nehovoriť znamená hovoriť, nekonať znamená konať,“ … totiž konať v prospech zla.