Postmoderná beletria, ktorá je preukázateľne výtvorom liberálnych konceptov, ktoré všetko hodnotné, čo bolo v umení, odhadzujú do koša, takže napokon niet sa čomu čudovať, dospieva k oslave úplnej nezmyselnosti. Ruší aj zaužívané morfologické a syntaktické pravidlá, ako to vidno v nasledovnej básni literárneho vedca Dereka Rebra.
na streche mäso
pod podlahou hák
priestorom vášeň
kto ju (ne)zachytil
dlhujeme si
nákupy filmy zastávku
pred
vraciame si (tele)gram
píše
posielaš lode
(st)riasa v hrdle
nad hlavou
kartami k budúcim
na breh v(t)rhla.
Báseň nemá ani nadpis. No aj keby mala, aj tak by ostala len znôžkou blbostičiek. A toto je človek, ktorý pôsobí na akademickej pôde a je literárny vedec. Až sem to liberáli a LGBT ľudia s poéziou dotiahli.
Je však nádej do budúcnosti, lebo ako hovorí Miroslav Bielik, iný literárny vedec v rozhovore o východiskách z postmoderny: „Smrť literatúre, chvalabohu, nehrozí a po postmodernom „blúdení“ prichádza nové videnie človeka a sveta, resp. sveta v človeku. Na obzore sú nové veľké epické diela…“
niečo v sebe mali by malo byť ale napísala som... ...
na SŠ a VŠ sme hodne rozoberali básne a ak... ...
No, ale chcel by som vidiet cloveka, ktory by... ...
Tu sa maže. Blogerka sa môže hanbiť. ...
toto určite písal Danko pod pseudonymom, lebo... ...
Celá debata | RSS tejto debaty